ASIANSTYLE

Článok o prvých piatich zločincoch, ktorí pohli japonským ľuďom, svetovými médiami a zapísali sa do čiernej listiny japonskej histórie.

Upozornenie: článok zachádza miestami do detailov, a teda nie je vhodný pre slabšie povahy. 


Matsuo Toi (Masaker Tsuyama)
(1917 - 1938)

Zločin: Z 20. na 21. mája okolo jednej hodiny rannej Matsuo prerušil elektrické vedenie do dediny Kaio. Svoju prvú obeť našiel v podobe svojej starej mamy, ktorú zabil sekerou. Vzápätí si vzal baterku a začal prechádzať dom za domom svojich susedov. Zabil 29 susedov, pričom 27 z nich umrelo na mieste a dvaja pri prevoze do nemocnice. Za použitia brokovnice Browning, japonského meča a sekery zranil ďalších troch ľudí. Tento počet obetí tvoril skoro polovicu obyvateľstva miestnej komunity.

Matsuo v noci dokonca špehoval mladé ženy v ich vlastných domoch. Po tomto zistení začali byť všetky jeho susedky k nemu chladné a odmerané, čo viedlo k zisteniu, že Matsuo trpí poruchou zvanou hypersexualita.

Odsúdenie: Mutsuo Toi spáchal v to ráno samovraždu. Strelil sa vlastnou brokovnicou do hrude.

Motív:  Zanechal niekoľko odkazov, v ktorých píše o sociálnom dopade tuberkulózy. V tridsiatych rokoch minulého storočia bola TBC vážnym ochorením, na ktoré umreli obaja Matsuovi rodičia, takže sa o Matsua a jeho sestru starali starí rodiča.

Po tom, ako sa jeho sestra vydala a odsťahovala sa, začal Matsuo trpieť sociálnym vylúčením, na ktorom mala podiel aj jeho choroba. Matsuo obľuboval knihy a filmy a dokonca sám začal písať vlastnú knihu.

Za svoje odvrhnutie z komunity sa rozhodol pomstiť tým, že vstúpi do domov svojich susedov a zabije ich. Ďalej v jeho odkaze stálo, že svoju starú mamu zabil kvôli tomu, aby nemusela čeliť hanbe, ktorú jej spôsobil svojim rozhodnutím.

Matsuo Toi, 21 ročný muž zo zdravej rodiny. Bola mu zamietnutá vojenská služba kvôli jeho chorobe. Jeho bizarný útok inšpiroval štyri knihy, niekoľko filmov a jednu hru. Do roku 1982 bol jeho masaker známy ako svetovo najhorší masaker, zapríčinený jedinou osobou.  




Seisaku Nakamura
(1924 - 1942)

Zločin: 22. augusta 1938 sa rozhodol znásilniť dve ženy. Obe ženy sa bránili, takže bol Seisaku nútený ženy zabiť. 18. augusta 1941, napadol ďalšie dve ženy, pričom jedna z nich umrela a druhá utrpela poranenia. O dva dni zabil ďalších troch ľudí. 27. septembra sa jeho zločiny presmerovali do rodinných kruhov, keď Nakamura zavraždil vlastného brata. Pokračoval poranením bratovej ženy a ich dieťaťa. Siahol dokonca na otca a svoju sestru. 30. augusta o rok neskôr, zavraždil manželský pár, ich dcéru a syna a pokúsil sa znásilniť ich druhú dcéru.  

Odsúdenie: Bol zatknutý po deviatej vražde dňa 12. októbra 1942. Na policajnej stanici priznal ďalšie dve vraždy. Doktori sa uzniesli, že Nakamura bol psychicky labilný. Navzdory jeho mentálnej poruche, súd prebiehal rýchlo a Nakamura bol čoskoro popravený.

Motív:  Nepríčetnosť.
Seisaku Nakamura bol inteligentný stredoškolský študent. Jeho rodina s ním nezaobchádzala patrične, čo vyústilo k stráneniu sa ostatným ľuďom. Svoj prvý zločin spáchal v štrnástich rokoch. Jeho otec neuniesol synove zločiny a krátko po jeho zatknutí spáchal samovraždu.


Miyuki Ishikawa (Diabolská pôrodná sestra)
(1897 - ?)

Upozornenie, násilie na deťoch!

Zločin: Počas roku 1940 tejto pôrodnej asistentke, ktorej mali pomáhať rôzni komplici, padlo za obeť odhadom medzi 85 až 169 detských obetí. Generálny odhad po vyšetrovaní však ostal na počte obetí 103.

Dvaja policajní dôstojníci z policajnej stanice Waseda náhodou našli pozostatky piatich obetí Ishikawi v januári roku 1948. Pitvy obetí priamo naznačili, že ich úmrtie nebolo prirodzené.
Postupom času polícia našla ďalších štyridsať obetí v pohrebnom ústave a tridsať v miestnom chráme. Počet obetí, ktoré polícia objavila stúpal, no nálezy boli čoraz ťažšie objaviteľné a čoraz ťažšie znesiteľné. Do dnešnej doby sa nepozná presný počet obetí.

Odsúdenie: Ishikawa sa pri súdnom konaní vyjadrila, že obeťami boli opustené deti, a teda zodpovední za ich smrť sú ich rodičia. Jej usvedčenie nebolo jednoduché. Polícia a súd videli jej činnosť ako zločin potreby. „Aby jeden prežil, musí druhý umrieť.“ Tento akt však z morálneho hľadiska priniesol búrlivú diskusiu.

Tokijským súdom bola Ishikawa odsúdená na deväť rokov väzenia. Takeshi a Dr. Nakayama boli každý odsúdení na štyri roky odňatia slobody. Manželský pár podal odvolanie v roku 1952 a Tokijský súd zmenil originálne uznesenia na štyri roky pre Ishikawu a dva roky pre Takeshiho.

Motív:  V štyridsiatych rokoch minulého storočia bol v Krajine vychádzajúceho slnka veľký počet neželaných detí. Rodičia, ktorí prichádzali do nemocnice kde slúžila Ishikawa, boli mnohokrát chudobní a neboli schopní vychovávať svoje deti. Ishikawa sa rozhodla tento problém vyriešiť. Začala s ilegálnymi potratmi a vraždením novorodeniatok.
 
Ishikawa si nechávala neskôr za svoje „služby“ platiť. Ona a jej manžel Takeshi nazbierali veľkú sumu peňazí od rodičov, ktorí radšej zaplatili túto vysokú sumu, než by sa starali o svoje nechcené deti. Doktor Shiro Nakayma bol druhý komplic v poradí, po manželovi Takeshim. Manželom pomáhal tým, že falšoval úmrtné listy.

 

Akira Nishiguchi
(1925 - 1970)

Zločin: Prvú vraždu spáchal v októbri roku 1963. Jeho počet obetí stúpol do roku 1963 celkom na päť. Dve zabil pred zatknutím a tri po úteku z policajnej stanice. Nishiguchi sa zapojil dokonca do veľmi dobre skonštruovaného podvodu.

Jeho vyčíňanie začalo ako krádeže – dobre naplánované podvody. Cestoval Japonskom a svoje obete, ktoré neskôr zabil, okrádal. Jeho zločiny šokovali japonskú políciu, pretože si mysleli, že podvody nemusia nutne viesť k mnohonásobnej vražde.

Po celom Japonsku viseli plagáty s nápisom HĽADÁ SA. Paradoxne to nebola polícia, ktorá objavila Akiru. Bolo to jedenásťročné dievča, ktoré práve odchádzalo zo školy a spoznalo Akiru podľa jedeného z pol milióna vylepených plagátov.

Odsúdenie:  Ako sa hovorí, Nishiguchimu došlo šťastie. Polícia, ktorá zlyhala pri jeho chytení bola naďalej šokovaná. Prokurátor Akiru počas súdu nazýval "čierno-zlatý medailista v histórii“. Bol popravený obesením.

Motív:  Podvody

Podľa príbehu Akiru vznikol film s názvom „Vengeance is Mine.“ Film popisuje život Nishiguchiho, ktorý sa vydal na 78-dňový zločinecký výlet skrz celé Japonsko. Koncom roku 1963 zabil piatich ľudí. Kniha a film s názvom „Odplata je moja“ opisuje japonského seriového vraha, ktorý sa najskôr so svojimi obeťami spriatelil, neskôr ich podviedol a okradol a nakoniec ich zabil.

Jeho zločiny viedli k vytvoreniu takzvanému Metropolitan Designated Case (voľne preložené ako Prípad vhodný pre veľkomesto, pozn. red.) systému.

 Obálka k filmu Vengeance is Mine


Vražda Junko Furuty
(Obeť 1972 - 1989)

Zločin: Štyria stredoškolskí študenti dňa 25. novembra 1988 uniesli a zadržiavali šestnásťročnú Junko vyše 40 dní. Medzi štyrmi chlapcami sa nachádzal 17-ročný študent menom Jo, ktorému neskôr pridelili prezývku Kamisaku. Junko držali v dome, ktorý vlastnili rodičia Kamisaku v Ayase, Tokiu.

Aby sa zločinci vyhli problémom, donútili Junko zavolať jej rodičom, že ostane na nejaký čas u svojej kamarátky. Počas svojho väznenia Junko zniesla niekoľko bitiek, znásilnení, násilné umiestnenie cudzích predmetov do jej tela, popáleniny od cigariet, hladovanie a ďalšie. Počas jedného incidentu jeden z jej únoscov Junko zapálil nohu ako trest za to, že sa snažila pomocou mobilu zavolať si pomoc. 

Dňa 5. januára 1985 bola Junko niekoľkokrát zbitá za to, že prehrala v hre mah-jongg tak, že upadla do bezvedomia. Junko umrela len pár hodín po tom, ako ju násilníci druhýkrát podpálili.
Aby zakryli svoj čin, vrahovia ukryli jej telo v 55-galónovom sude, ktorý naplnili cementom.

Motív: "Chceli sme si užiť".

Odsúdenie: Vrahovia boli súdení ako dospelí. Keďže však odsúdení neboli plnoletí, ich identita bola súdom ukrytá. Magaízn Shukan Bunshun ale uviedol v reportáži všetky mená vrahov, pričom zdôraznil: „Ľudské práva nie sú pre monštrá za potreby.“

Kamikasu si odsedel sedem rokov vo väzení pre mladistvých, než bol v roku 1999 prepustený. O pár rokov neskôr v júli roku 2004 bol znovu zatknutý za napadnutie známeho, ktorý údajne chválil jeho minulé zločiny. Tento neznámy sa mal takisto pokúsiť zviesť jeho priateľku. Kamikasu bol poslaný do väzenia na ďalších sedem rokov.

V roku 1990 uložil súd lídrovi skupiny sedemnásť rokov vo väzení a ďalším komplicom štyri až desať rokov väzenia. Líder a dvaja ďalší komplici sa odvolali. Prípad sa dostal pred najvyšší súd, ktorý zmenil rozhodnutie trom vrahom. Najvyšší sudca rozhodol zmeniť rozsudok pre lídra na 20 rokov väzenia (druhý najvyšší rozsudok odňatia slobody.) A ďalším dvom zvýšil z originálnych piatich rokov na deväť rokov. 


Poznámka autora: 
Ak počúvate japonský j-rock, možno vám niektoré zločiny budú blízke skrz piesne kapiel, ktoré sa zaoberajú sociálnymi problémami tak vyspelej krajiny, akou je Japonsko. Ak sa napríklad započúvate do japonskej kapely Dir en grey a ich skladieb ako Kodou, embryo, obscure... zahltí vás čierne more, ktoré vyviera spod pozlátka krajiny, ktoré Japonsko ponúka. 



ZDROJ: foreignpolicy.com, wikipedia.com, murderpedia.org
FOTO: onlytoptens.com, shaftepj.web.fc2.com, unknownmisandry.blogspot.sk, avaxho.me