ASIANSTYLE

Južná Kórea je nielen známa krásnou prírodou, úžasnými idolmi, ktorí produkujú našu obľúbenú hudbu a ktorí účinkujú v našich obľúbených filmoch. Táto krajina nie je len o idoloch, ktorí si tiež vo svojom detstve museli prejsť ťažkými skúškami života. Skoro každé dieťa si musí odžiť svoje školské dni, ktoré sú pre nich niekedy dosť náročné. Je to práve kvôli tomu, že zažívajú šikanu. Nikdy to však nekončí len neúspešnými prípadmi, ako vyriešiť isté šikanovanie, často to končí samovraždami. Nielenže to majú ťažké v škole ako takej, pôsobí na nich aj tlak zo strany rodičov, ktorí chcú, aby sa ich deti pilne venovali učeniu a boli v budúcnosti úspešnými. Je dokázané, že Južná Kórea patrí medzi krajiny s najvyšším počtom samovrážd. Faktormi, ktoré tieto samovraždy spôsobujú sú, vo svete dosť časté, drogy, kriminalita, ale bohužiaľ aj šikana. Keďže utrpenie je častokrát nezvládnuteľné,  nevinné deti prichádzajú o svoje životy. A tu vám prinášame, podstatu šikany v Kórei.

Niekto žijúci v Južnej Kórei začul ešte niekedy v Marci roka 2012 o samovražde jedného študenta. Tá osoba o tom počula od nejakého učiteľa, ktorého táto informácia veľmi trápila. A tak sa začala zaujímať o túto problematiku. Na svoju stránku napísala: "Všade sa nájdu zlé deti. Ich podvedomie nevníma normy spoločnosti, nie sú ešte plne vyvinuté, alebo nebodaj by boli empatické. Ale vyzerá to, že šikana je väčším problémom v Kórei než hocikde inde. Moja kolegyňa - tiež učiteľka si myslí, že sa to ešte viac zhoršilo než keď ona ešte chodila do školy."

Takisto tu spomína slovíčko "wangtta" (왕따): "Rozprávali sme sa o fenoméne "wangtta", čo znázorňuje kolektívne šikanovanie jedného študenta. Wangtta je ťažko definujúce slovo - hovorí o niečom ako o fenoméne a obeti zároveň. Hoci v praktickom hľadisku sa to dá veľmi ľahko pochopiť."



"Najprv som si nebola istá, či slovo wangtta nie je podstatným menom, ktoré opisuje nejakého individualistu ako "lúzera", alebo ako sloveso alebo príslovka k opísaniu nejakej situácií kde ide o šikanu. Dožadovala som sa vysvetlenia a získala hypotéru od nepoznáneho informátora. Jeho predpokladom bolo, že motiváciou kórejčanov k hraniu počítačových hier bolo, aby sa vyrovnali svojim rovesníkom. V mojom rozhovore s ním poukázal aj na počítačové miestnosti ako miesto na talentovú výstavu. To znamená, že niektorí sa hrajú doma, aby potom odviedli skvelú prácu v tých počítačových miestnostiach. Tam sa potom ich talenty v hre vyhodnocujú. Sedel naproti mne a nakreslil mi diagram nejakých ľudí do kruhu a čiarami naznačil negativitu medzi nimi a naznačil jedného človeka, ktorý bol mimo kruhu. Spýtala som sa, čo to má znamenať. Povedal, že ten vonku z kruhu je wangtta. Takže celé to čo sa deje, celý ten diagram je wangtta. Ľudia na neho ukazujú, že je wangtta, ten čo je vonku z kruhu. V tomto prípade ostal mimo diagramu ten, kto nevie hrať hry. 
Nikto nechce byť wangttou, preto väčšina z nich hrá hry. Každý tam má rád, keď niekto vie hrať hry veľmi dobre. Preto to veľa študentov praktizuje doma."


Počítačové miestnosti

Nezabudla taktiež napísať z vlastnej skúsenosti o jednej z "wangtta" ľudí, ktorých pozná:
"Mám jednu wangtta vo svojej piatej triede. Pochádza z chudobnej rodiny, má podvýživený vzhľad a niekedy sa ani neumýva. Je trochu pomalá, aj keď je zčasti roztomilá. Skupina alebo práca vo dvojiciach je pre ňu peklom. Ostatní odmietajú byť s ňou v tíme alebo s ňou čítať nejaký dialóg. Keď som nariadila jednému študentovi, aby s ňou na niečom pracoval, povedal mi: "Pani učiteľka, moja partnerka je veľmi špinavá."  Tá krutosť ma priam šokovala. Iniciatívne som sa snažila donútiť ostatných, aby ju prijímali medzi seba, ale pre ňu to bolo hrozné - pútalo to na ňu pozornosť, preto bola v strachu. A tak som čítala dialógy individálne s ňou a nespomenula ju pri čítaní dialógov medzi študentami. 
Jej učiteľka robí, čo len môže, ale neviem, aké bude riešenie. A tu mi to prináša ďalší problém. Dôvodom, prečo sú niektorí učitelia nevšímaví alebo to jednoducho odignorujú, je nedostatok charizmy. Nie sú roztomilí, ani sladkí a učitelia, ako aj ľudia, majú radšej charizmatických študentov. T to je niečo, k čomu sa snažím byť vnímavá. Ako riešenie, sa chcem uistiť že budem vedieť meno každej wangtty v mojich triedach a budem sa snažiť urobiť pre nich, čo budem môcť."

Príbeh tejto wangtty sa však nekončí. Našťastie prišli pre ňu lepšie dni, ktoré nezabudla pripomenúť:
"Som rada, že vám môžem povedať, že s nástupom nového školského roka a novej triedy, sa Na Yeon, tomu wangtta dievčaťu, o ktorom som písala, začalo dariť. Aj keď stále by som ju označila za wangttu, jej život sa do určitej miery zlepšil. Teraz sedí s jedným tichým hanblivým chlapcom, ktorý k nej nie je práve priateľský, ale bude s ňou precvičovať angličtinu. Jej trieda pozostáva z dobre vychovaných detí, ktoré sú voči nej skôr ľahostajné, než aby k nej boli k nej nepriateľské. Jej triedna učiteľka a moja kolegyňa vynaložili veľa úsilia, aby jej pomohli. Verí si v angličtine. Predtým, keď som ju pozdravila v angličtine, nedostala som od nej odpoveď, len pokývnutie hlavou, teraz mi už do určitej miery odpovie. Jedného dňa so mnou dokonca viedla rozhovor, kde sa ma pýtala kam idem a ako sa mám - naozaj len veľmi základné vety, ale bol to pre ňu veľký krok vpred k budovaniu si sebavedomia. Ja aj moja kolegyňa sme boli nielen prekvapené, ale aj nadšené. Má aj nejakých kamarátov. Sú oveľa mladší, ale aspoň má niekoho, s kým sa môže rozprávať. Jej život doma je stále hrozný, jej školský život stále osamelý a jej budúcnosť nevyzerá veľmi sľubne - ale stále sa snaží. Vážne ju obdivujem a dúfam, že nakoniec sa jej život rázne zlepší."



Teraz vieme, že sú ľudia, u ktorých to nekončí hneď samovraždou, ale nájdu sa také prípady. Aké sú vlastne problémy šikany v škole? Ide tam hlavne o súťaživosť medzi študentami. Každý chce byť najlepší. Svoj život končia nielen tí, ktorých šikanujú, ale aj tí, ktorým sa v učení nedarí. Nevidia zmysel pre život a ukončia to smrťou. Takto prichádzame k vysvetleniu, že mnoho detí tam trpí psychickými poruchami a rôznymi problémami. V niektorých prípadoch je to horšie, ako v iných, ale ako ich donútiť vnímať svet z lepšej stránky? Postaviť sa zoči-voči svojim nepriateľom? Ako vidíte, v Južnej Kórei chýba určitý pokrok, čo sa týka sociálneho spoločenského života. To, že je to naozaj vysoko rozvinutá krajina sa im odporieť samozrejme nedá, ale ako každý štát, každá krajina a každý národ, majú svoje negatíva. Ktovie, možno práve tie negatíva môžu tiež prilákať rôznych ľudí a doviesť ich k rozhodnutiu, že to chcú vylepšiť. Budúcnosť je v našich rukách.

Čo si vy osobne myslíte o tejto problematike? Čo by ste na mieste šikanovaných spravili vy?


ZDROJ: waegukin.com
FOTO: pds.joinsmsn.com
FOTO: bluelyn.com
FOTO: csmonitor.com