ASIANSTYLE

Opustené deti

Incident sa odohral v Tokijskej ulici Sugamo. Napriek tomu, že o tomto incidente nie je príliš veľa dostupných informácii, podľa tohto prípadu, kedy matka opustila svojich päť detí, vznikol v roku 2004 film s názvom Nikto nevie.

Obchodná štvrť Sugamo

Matka svoje deti opustila v roku 1988. Celý incident spadá do štvrte Toshima, ktorá je jednou z niekoľkých častí hlavného mesta Japonska. Jedným z dôvodov prečo matka svoje deti opustila, bol jej vek. Príliš mladá na to, aby vychovávala deti a príliš mladá na to, aby sa nimi nechala zviazať. Každé z piatich detí malo rôzneho otca.

Ešte zaujímavejším faktom bolo to, že žiadne z detí až na prvorodeného syna, nebolo zaregistrované v sociálnom systéme, takže prakticky deti neexistovali. Ich mená neboli nikdy zverejnené, a teda ich skrátka pomenovali A, B, C, D a E. Nech to bude pre vás čitateľov znieť akokoľvek otrasne, budem ich skutočne menovať A, B, C, D a E.

Dieťa A bol najstarší syn, narodil sa v roku 1973.
Dieťa B bolo narodené v roku 1981.
Dieťa C sa narodilo v roku 1984 – vyššieho veku sa však nedožilo. Krátko po narodení umrelo.
Posledné dve deti D a E boli narodené rok po sebe 1985 a 1986.

Na jeseň v roku 1987 si našla matka piatich detí nového milenca. S víziou nového života zanechala svoje deti v byte. Najstaršiemu synovi nechala ¥50,000 (v tom čase približne 350 $). Táto suma mala vystačiť na nákladný život v Tokiu pre päť súrodencov. Najstarší syn mal vtedy len štrnásť rokov. Žiadne z detí nenavštevovalo školu a žiadne z detí nemalo vedomosti o existencii nejakej blízkej rodiny.

O rok neskôr v apríli, najmladšie z detí bolo napadnuté priateľmi najstaršieho syna (boli známi len ako priatelia A a B). Najmladšie dieťa po tomto útoku umrelo. V júli toho istého roku, vnikla do bytu polícia a objavila tri podvyživené deti. V tom čase malo dieťa B sedem rokov a dieťa D len tri roky. Neskôr objavili telo ich mŕtveho súrodenca C.

Dňa 23. júla prišla matka opustených detí na základe televízneho spravodajstva na políciu. Objasnila polícii, že deti boli samé po celých deväť mesiacov. Netušila prečo jej dieťa E umrelo. O dva dni neskôr sa najstarší syn zdôveril, že jeho najmladší súrodenec bol zabitý priateľom B. Jeho telo pochoval v lesoch v Chichibu s pomocou svojho priateľa. Priatelia najstaršieho syna boli umiestnení do nápravného strediska.

V roku 1988 bola matka opustených detí odsúdená. Dostala trojročný trest s odkladom na štyri roky. Aj keď najstarší zo súrodencov nebol prítomný pri vražde najmladšieho z nich, asistoval priateľovi A pri pochovávaní. Bol obžalovaný za ukrývanie tela, ale pri zohľadnení okolností, za ktorých sa udalosti odohrali, bol vzatý do nápravného zariadenia. Po uplynutí trojročného trestu bola matka prepustená a získala do opatrovníctva svoje dve dcéry.
 
 
Detský vrah v Kobe

Obe vraždy sa stali v Kobe v roku 1997. Prvá 16. marca a druhá 27. mája. Za obete padli dve deti. Prvou bola Ayaka Yamashita vo veku desať rokov a drurým bol Jun Hase, len o rok starší od Ayaki. Obe deti boli zavraždené len 14-ročným chlapcom menom Seito Sakakibara. Páchateľ bol zadržaný 28. júna toho roku v spojitosti s vraždou chlapca Hase. Neskôr páchateľ priznal obe vraždy. Ako to bolo aj pri niektorých predošlých zločinoch, meno štrnásťročného vraha nebolo pre médiá zverejnené podľa japonských zákonov.



Dňa 27. mája 1997 pred bránou základnej školy Tainohata objavili zamestnanci školy hlavu žiaka Hase Juna. Hlava bola od tela oddelená ručnou pílkou. Telo našli neďaleko v parku, zatiaľ čo hlava bola prenesená pred bránu školy, aby ju mohli žiaci objaviť. V ústach našli policajti odkaz napísaný červeným perom, ktorý napísal vrah pod menom Sakakibara.

„Toto je len začiatok hry. Vy, policajti, skúste ma zastaviť, ak to dokážete. Šialene túžim vidieť ľudí umierať. Je pre mňa vzrušujúce spáchať vraždu. Krvavý súd je potrebný kvôli rokom môjho veľkého súženia.“

Polícia vyhodnotila štýl vraždy za podobný, akým vraždil vrah pod menom Zodiac v San Franciscu v 60-tych rokoch. Šiesteho júla bol totiž do miestnych novín poslaný vrahom dopis (podobne ako to robil vrah Zodiac). Bol poslaný v hnedej obálke bez spiatočnej adresy. Vnútri sa nachádzal trojstránkový list, taktiež napísaný červeným atramentom. Objavilo sa tu šesť znakov, ktoré sa vyslovovali ako Sakakibara Seito. Rovnaké znaky, ktoré znamenali slová alkohol, diabol, ruža, svätec a boj boli nájdené na odkaze pri prvej vražde. Tu sa druhýkrát objavilo meno Sakakibara Seito.

Japonské médiá v zmätku zmenili jeho meno na Onibara - Démonova ruža. Nahnevaný na omyl, ktorý média vytvorili, Sakakibara poslal do novín nový dopis: „Odteraz, ak zmeníte moje meno, alebo mi skazíte náladu, zničím tri porasty za týždeň... Ak si myslíte, že dokážem zabíjať len malé deti, ste na omyle.“

Či bola polícia prekvapená vekom vraha, nikto nevie. 14-ročný chlapec, študent strednej školy bol zadržaný na základe dôkazov z vraždy Hase-ho 28. júna. Sakakibara sa odmietal k vraždám priznať. Nakoniec bol proti nemu použitý dôkaz postavený na porovnaní jeho písma z listov, ktoré napísal do novín. Po tomto nátlaku priznal chlapec vraždu 10-ročnej Ayaki 16. marca, rovnako ako ďalšie tri útoky na dievčatá podobného veku.

Po prvom útoku napísal do svojho denníka: „Dnes som vykonal tajné experimenty, aby som si potvrdil, aké krehké ľudské bytie je... Vzal som kladivo dole keď sa dievča na mňa otočilo tvárou. Myslím, že som ju udrel niekoľkokrát, ale bol som príliš vzrušený, aby som si to pamätal.“ 

Nasledujúci týždeň, 23. marca doplnil: „Toto ráno moja mama povedala: ‚Úbohé dievča. To napadnuté dievča umrelo.‘ Skvelé, zdá sa, že nie sú žiadne stopy, aby ma mohli zadržať. Ďakujem ti... Bamoidokishin. Ďakujem, že ma ochraňuješ.“
 
Sakakibara začal zbierať rôzne zbrane už počas základnej školy. Do svojho denníka napísal: „Môžem uvoľniť svoj hnev keď držím v ruke dýku alebo otáčam nožnicami ako pištoľou.“ V dvanástich rokoch začal byť extrémne krutý k zvieratám. Na ulicu položil pár žáb a následne na to ich prešiel bicyklom. Taktiež mrzačil mačky a strieľal holuby. (Prvé známky psychopatie - týranie zvierat v útlom veku, pozn.red.)

V roku 2000 štát znížil trestnú hranicu zo šestnástich rokov na štrnásť. Presne 11. marca 2004 oznámilo ministerstvo spravodlivosti, že Sakakibara, vtedy už 21-ročný muž, bol podmienečne prepustený z nápravného zariadenia až do neskoršej zmeny v roku 2005. Rozhodnutie súdu zasiahla kritika pre tento nepatričný krok. Verejnosť sa domnievala, že Sakakibara určite nie je schopný prispôsobiť sa spoločnosti a mal by byť prevezený do väzenia.
 
 
Vražda Satomi Mitarai

Pri detských vrahoch ešte chvíľu ostaneme. 1. júna v roku 2004, jedenásťročné dievča napadlo svoju o rok staršiu spolužiačku. Vražda sa odohrala na základnej škole Sasebo v meste Nagasaki. V prázdnej triede počas obedňajšej prestávky dievča bodlo Satomi nožom do krku a poranilo jej rameno. Zanechala telo zavraždenej na mieste a vrátila sa do svojej triedy navzdory tomu, že jej šaty boli pokryté krvou. Učiteľ si všimol, že obe dievčatá chýbali, našiel telo zavraždenej a zavolal políciu.
 


Mladá vrahyňa sa stala objektom meme tvorby japonskej komunity. Členovia ju prezývali „Nevada-tan“, pretože školský fotograf ukázal na dievča, o ktorom bol presvedčený, že je vrahyňa. Toto dievča malo na školskej fotke mikinu s nápisom University of Nevada, Reno.

Po zadržaní dievča opakovalo polícii neustále: „Je mi to ľúto, je mi to ľúto.“ Noc strávila na policajnej stanici s plačom a odmietala jesť. Aj keď spočiatku tvrdila, že nemala motív, neskôr sa vyjadrila, že Satomi ju ohovárala kvôli jej váhe a prezývala ju „goody-goody“.

Dňa 15. septembra 2004 rodinný súd rozhodol nebrať do úvahy vek obžalovanej kvôli závažnosti činu. Bola poslaná do nápravného strediska na dva roky. V septembri 2006 však súd pozmenil rozhodnutie a pridal ďalšie dva roky. V máji 2008 bola mladistvá vrahyňa prepustená na slobodu.
 

Tsutomu Miyazaki

Tento mladý muž sa narodil s deformáciou rúk. Napriek tomu, že bol vysoko inteligentný a na základnej škole patril k premiantom, po prijatí na strednú školu jeho hodnotenie drasticky kleslo. Tsutomu sa nedostal na univerzitu, kde chcel študovať angličtinu, aby sa stal učiteľom. Namiesto toho sa rozhodol študovať na miestnej vysokej škole, aby sa stal technikom fotografií.



Medzi rokmi 1988 a 1989 Miyazaki znetvoril, zavraždil a zneuctil telá štyroch dievčat vo veku medzi štyrmi a siedmimi rokmi. Napil sa krvi jednej z obetí a zjedol časť jej tela. Po týchto útokoch prischla Miyazakimu prezývka „Vrah malých dievčat“. Neskôr bol tiež zvaný „Tokijsko-saitamský masový unášač malých dievčat“.

Počas dňa bol Miyazaki obyčajným zamestnancom. Po práci si začal vyberať deti ktoré zabije. Terorizoval rodiny obetí, posielal im listy, kde s presnosťou opisoval, čo spravil ich deťom. Rodičom Eriki Nanba - jednej z obetí, poslal Miyazaki morbídnu pohľadnicu, kde použil vystrihnuté slová z magazínov: Erika. Chlad. Kašeľ. Hrdlo. Odpočinok. Smrť.

Svoju prvú obeť Mari Konno doslova rozložil v neďalekých horách pri jeho dome. Odrezal jej nohy a ruky, ktoré si uložil vo svojej skrini. Boli nájdené po jeho doznaní na výsluchu. Jej ostatné kosti spálil vo svojej peci a škatuľu s jej popolom poslal jej rodine spoločne s niekoľkými zubami, fotkami jej šiat a kartou kde stálo: Mari. Spálená. Kosti. Vyšetrovanie. Dôkaz.

V lete, 23. júla 1989 bol Miyazaki prichytený pri čine, keď sa snažil dostať svoju ďalšiu obeť v parku blízko jej domova. Bol prichytený jej otcom. Potom ako Miyazaki ušiel nahý, rozhodol sa vrátiť do parku k svojmu autu. To sa mu stalo osudným, pri aute čakala polícia, ktorá bola odpoveďou na telefonát starého otca dievčaťa. Po prehľadaní jeho dvojizbového bytu bolo nájdených 5 763 videokaziet. Niektoré obsahovali anime a slasher filmy (podžáner hororu,  kde hlavnú rolu hrá často psychopatický vrah, pozn. red.). Okrem iného sa našli aj fotky jeho obetí. Média ho čoskoro nazvali „Otaku vrah“, pretože obžaloba použila anime ako súčasť svojich dôkazov. Jeho vraždenie rozpútalo morálnu paniku proti otaku komunite.

Miyazakiho otec odmietol platiť synovi právnika. V roku 1994 spáchal samovraždu. Súd začal v marci 1990. Miyzaki často hovoril nezmysly a obraňoval sa tým, že ho nútilo vraždiť jeho druhé ja menom ‚Rat Man‘. Keďže si súd nebol istý jeho mentálnou spôsobilosťou, rozsudok smrti bol pozastavený. Nikdy sa za svoje činy neospravedlnil. Rozsudok smrti bol podpísaný o dva roky neskôr a 17. júna 2008 bol Miyzaki popravený obesením.
 

Yama-ichi vojna

Príbeh ako vystrihnutý z filmu alebo knihy. Taká bola skutočnosť medzi rokmi 1985 – 1989 medzi gangami Yamaguchi-gumi a Ichiwa-kai. Názov vojny pozostáva z prvých slabík rodín Yamaguchi a Ichiwa.



Keď Kazuo Taoka vstúpil do rodiny Yamaguchi, bolo v nej len pár obyčajných členov. Nakoniec to bol on, tretí šéf klanu kto dokázal z Yamaguchi-gumi vytvoriť do dnešnej doby najväčší a najsilnejší Yakuza klan a zároveň najväčšiu zločineckú organizáciu na svete. Taktiež vytvoril štruktúru rodinného systému. Po jeho prirodzenej smrti v roku 1981 bol jeho zástupca Kenichi Yamamoto stále vo väzení. Členovia rodiny sa rozhodli počkať na jeho prepustenie. Nečakali však, že Yamamoto vo väzení umrie.

Z nutnosti vybrali dočasného šéfa Hiroshiho Yamamota.  Situácia vyústila do vojny, keď sa Yamamoto rozhodol opustil Yamaguchi-gumi a s 18-timi poručíkmi a 3 000 členmi vytvoril vlastnú organizáciu – Ichiwa-kai. Rozdelenie rodiny zapríčinila Yamamotova žiarlivosť. Sám seba videl v role kumicho (tzv. krstný otec) a bol nešťastný, keď si ostatní, dokonca aj vdova po Taoka Fumiko za kumicho vybrali jeho rivala Masahisa Takenaka.

Prvý boj začal v januári 1985, keď Yamamoto poslal tím vrahov do bytu Takenakashiho priateľky. Pri čakaní na výťah boli Takenaka, jeho zástupca Katsumasa a ďalší členovia rodiny na mieste zastrelení. Obnovený klan Yamaguchi vzal do rúk Kazuo Nakanishi a jeho zástupca Yoshinori Watanabe ktorí sľúbili, že ako pomstu vyhladia Ichiwa klan.

Ako roky nasledovali, za obeť padlo 36 gangstrov a stovky boli zranených v približne 220-tich prestrelkách. Miestne noviny v tom čase denne vydávali „bodovú tabuľku“ s počtom obetí na oboch stranách.

Vojna pokračovala niekoľko rokov. Yamaguchi-gumi v tejto vojne prevládala, aj keď veľký počet členov bol zatknutých políciou pri raziách. Ichiwa-kai si čoskoro uvedomili, že ich počet rapídne klesá a preto vyhľadali ochranu polície. S pomocou neutrálnych gangov v Tokiu, a rodiny Inagawa-kai bola dosiahnutá mierová dohoda, ktorá povolila návrat zostávajúcich členov Ichiwa-kai do rodiny Yamaguchi-gumi.

ZDROJ: jiadep.org, wikipedia.org
FOTO: japan-guide.com, wikipedia.org, 4law.co.il, murderpedia.org, stippy.com