ASIANSTYLE

Kjóto je mesto v Japonsku s populáciou viac ako 1,5 milióna obyvateľov. Kedysi bolo hlavným mestom Japonska, dnes je však už len hlavným mestom prefektúry Kjóto a súčasne je významnou časťou súmestí Osaka - Kóbe - Kjóto. V roku 2003 bol odhadovaný počet obyvateľov mesta 1 466 163 a hustota osídlenia 2 402,68 obyvateľov na km². Celková rozloha mesta je 610,22 km².
 
Aj keď archeologické vykopávky naznačujú, že sa ľudia na japonských ostrovoch prvýkrát usadili už okolo roku 10 000 pred n.l., v oblasti Kjóta to bolo až v 7. storočí. Počas 8. storočia mocné budhistické duchovenstvo v Japonsku natoľko ovplyvňovalo štátne záležitosti, že sa cisár rozhodol preložiť hlavné mesto ďaleko z dosahu budhistických chrámov. Nové hlavné mesto Heiankjó sa stalo sídlom japonského cisárskeho dvora v roku 794. Neskôr bolo mesto premenované na Kjóto. Kjóto zostalo japonským hlavným mestom až do obdobia reforiem Meidži, kedy sa cisár v roku 1868 presťahoval do Eda. Potom, čo bolo Edo premenované na Tokio (東京; v doslovnom preklade: východné hlavné mesto), bolo Kjóto po krátky čas známe ako Saikjó (西京).

Daigo-ji, buddhistický chrám, Kjóto
 
Kjóto sa 1. septembra 1956 stalo "mestom z titulu vládneho nariadenia" (tzn. že je de facto postavené na úroveň prefektúry). Leží uprostred západnej časti ostrova Honšú. Mesto je zo všetkých strán obklopené horami, čo spôsobuje, že v lete sú noci v Kjóte preslávené svojím bezvetrím a dusnosťou. Severná časť je menej obývaná ako južná a stredná časť mesta, kde sa nachádzajú aj mnohé obchodné centrá.
 
Kjóto má 11 štvrtí (v japončine: ku):
     * Fušimi-ku 伏見区
     * Higašijame-ku 東山区
     * Kamigjó-ku 上京区
     * Kita-ku 北区
     * Minami-ku 南区
     * Nakagjó-ku 中京区
     * Nišikjó-ku 西京区
     * Sakja-ku 左京区
     * Šimogjó-ku 下京区
     * Ukjó-ku 右京区
     * Jamašina-ku 山科区

Kjóto je považované za kultúrne centrum Japonska. Počas 2. svetovej vojny sa Kjóto ocitlo na zozname miest, na ktoré chceli USA zvrhnúť atómovú bombu. Z tohto zoznamu bolo nakoniec vypustené kvôli svojmu kultúrnemu významu a bomby boli zhodené, ako je známe, na mestá Hirošima a Nagasaki. Väčšina japonských miest bola spojeneckým bombardovaním počas vojny zničená, iba Kjóto a jeho 1 600 budhistických chrámov, 400 šintoistických svätýň, rôzne paláce a záhrady boli ušetrené. Vďaka tomu je dnes Kjóto jedným z najlepšie uchovaných miest v Japonsku. Nachádzajú sa v ňom niektoré z najznámejších chrámov, svätýň, palácov a záhrad v Japonsku, vrátane:
     * Kijomizu-dera, drevený chrám na svahu hory opierajúci sa o systém pilierov,
     * Kinkakudži, Zlatý pavilón,
     * Ginkakudži, Strieborný pavilón,
     * Heian Džingu, šintoistická svätyňa zasvätená cisárom Kamm a Kome,
     * Rjóandži, chrám preslávený svojou kamennou záhradou,
     * Chrám Šunkoin,
     * Kjótsky cisársky palác, sídlo japonských cisárov po mnoho storočí,
     * Cisársky palác Kačur, jeden z pokladov japonskej architektúry,
     * Cisársky palác Šugaku-in, jedna z najlepších ukážok japonskej záhradnej architektúry.
 
Medzi ďalšie významné lokality patrí Arašijama a jej malebné jazero, gejša okrsky Gion a Pontočó, Chodník mudrcov a vodné kanály pozdĺž niektorých starých ulíc. Od roku 1994 sú niektoré pamiatky v Kjóte a jeho okolí zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Medzi tieto pamiatky patria Svätyňa Kamo (Kami a Šimo), chrámy Tódži (kjo-ó-gokoku-ji), Kijomizu-dera, Daigodži, Ninnadži, Saihódži (Kokedera), Tenrjúdži, Rokuondži (Kinkakudži), Džišódži (Ginkakudži), Rjóandži , Hongandži, Kózandži a Hrad Nidžó. Na zozname je aj niekoľko pamiatok za hranicami mesta.
 

Kiyomizu-dera v Kjóte

Kjóto je v Japonsku známe svojou pestrou etnickou kuchyňou. Obyvatelia Kjóta hovoria dialektom japončiny, nazývaným Kjóto-ben, ten je variantom Kansaiského dialektu používaného v západnom Japonsku. Turizmus je dôležitou súčasťou kjótskej ekonomiky. Vďaka veľkému množstvu pamiatok je mesto navštevované skupinami školákov z celého Japonska a tiež väčšinou zahraničných turistov, ktorí prídu do Japonska. 

Priemysel je založený prevažne na malých továrňach a dielňach, z ktorých väčšina produkuje tradičné japonské výrobky. Obzvlášť známa je výroba kjótskych kimon. V posledných rokoch však odbyt tradičných výrobkov stagnuje, čo sa prejavuje na problémoch, do ktorých sa miestne firmy dostávajú. Významným je pre Kjóto elektronický priemysel, v meste majú ústredie spoločnosti Nintendo, OMRON Corporation, Kyocera (Kyoto Ceramic) Corporation a Murata Manufacturing. Odevný gigant Wacoal Corporation taktiež pôsobí v Kjóte.

Kjóto je známe ako jedno z akademických centier Japonska. Sídli v ňom 37 inštitúcií vyššieho vzdelávania. Tri najväčšie a najznámejšie miestne univerzity sú Univerzita Dóšiša, Kjótska univerzita a Univerzita Ricumeikan. Kjótska univerzita je považovaná za jednu z najlepších v Japonsku (vychovala niekoľko držiteľov Nobelovej ceny, napr. Jukawu Hidekiho).

Medzinárodné letisko Kansai je od Kjóta vzdialené 72 minút cesty vlakom (Haruka Express). Mnoho zahraničných návštevníkov prichádza do Kjóta šinkansenom z Tokia, čo trvá len niečo málo cez dve hodiny. Z mesta takisto vedú bežné železničné spoje do ďalších miest v regióne Kansai. Mestská doprava je tvorená systémom metra a autobusových liniek. Väčšina turisticky zaujímavých miest je od seba značne vzdialená a autobus je najvýhodnejším spôsobom dopravy medzi nimi. Vzhľadom k tomu, že Kjóto leží v pomerne rovinatom teréne, je prenájom bicykla jednou z praktických možností cestovania po meste. Autobusový lístok stojí približne 220 jenov (za jednu jazdu), celodenný lístok potom 500 jenov (bez obmedzenia počtu jázd).

ZDROJ: asian-music.cz, wikitravel.org, wikipedia.org
FOTO: shutterstock.com, wikipedia.org