ASIANSTYLE

Youngran je 24 ročná študentka pôvodom zo Soulu. Na univerzite študovala kórejský jazyk a literatúru. Precestovala už mnoho krajín, medzi nimi napríklad Vietnam a USA. Momentálne žije v Olomouci, kde pracuje pod Univerzitou Palackého na Katedre ázijských štúdií ako lektorka kórejského jazyka.

Predovšetkým som tu našla prácu, akú som chcela a vlastne som mala plán na cestovanie po Európe, vrátane Česka. Toto je prvýkrát, čo som v Európe, takže to bola pre mňa perfektná šanca.
 

Vo vašom systéme sú dve veci, ktorými som bola milo prekvapená. Prvá je o systéme skúšok. Keď som videla, že študenti môžu mať maximálne tri pokusy na skúške, bola to pre mňa novinka. Uspieť na prvý pokus by bolo síce najlepšie, ale myslím si, že pre študentov je dobré mať viac šancí. Druhá je o platbách. Podľa toho, čo viem, v Česku sa neplatí za štátne vysoké školy do 26 rokov. Dosiahnuť vyššie vzdelanie bez poplatkov je úžasné. Čo sa týka študentov, nie som si istá, či je nejaký veľký rozdiel medzi tými v Česku a v Kórei. Namiesto toho by som však povedala, že univerzitná kultúra by mohla byť odlišná.

Môj zamestnávateľ odo mňa nechcel, aby som sa ho učila. Naopak, sama som to chcela, pretože by som sa rada porozprávala s obyvateľmi a taktiež sa rada učím nové jazyky. Prihlásila som sa na kurz českého jazyka pre cudzincov, používam mobilné aplikácie a knihy, alebo sa pýtam mojich českých kamarátov. Je to pre mňa náročné, ale budem na tom pracovať.

Viem, že tieto jazyky sú rozdielne, aj keď sú v jednej slovanskej skupine jazykov. Ale úprimne, keby som počula nejaké náhodné slová na ulici, nebola by som schopná dobre ich rozoznať, pretože sú to pre mňa (zatiaľ) nové cudzie jazyky.

Z českého jedla mám rada knedlíky. Výborné sú s hocijakým mäsom a omáčkou alebo jahodami (vnútri). Tiež mám rada vyprážaný syr a sviečkovú. Počula som, že zvlášť sviečková je veľmi obľúbená u Kórejčanov. Zo slovenského som vyskúšala len halušky. Prvýkrát som ich skúsila náhodou v jednej českej reštaurácii a boli celkom dobré. Až keď som vyskúšala tie robené podomácky, tak som si ich obľúbila. Najlepšia je tá chrumkavá slanina na vrchu. Mňam!

Budúci mesiac pôjdem do Londýna. Chcela by som navštíviť Maďarsko, Nemecko alebo Taliansko a dúfam, že sa to podarí ešte tento rok.

Jedného dňa som chcela nasadnúť na autobus z Brna do Viedne. Čakala som na autobus Student Agency na stanici. Počas tej doby som videla pár spojov s nápisom cieľovej stanice na prednom skle ako „Ostrava“, „Praha“ atď. Bola to dobrá príležitosť na precvičenie si českých miest, o ktorých som predtým počula. Videla som aj nápis „Vídeň“. Pomyslela som si:„Hmmm...o takom mieste som ešte nepočula. Čo je to? Ok, možno je to niekde v Česku. Asi by som sa mala naučiť viac o malých miestnych mestečkách.“ Potom som stále čakala na svoj autobus a vyzeralo to, že má dosť veľké meškanie. Zabralo mi dve hodiny, kým som uverila, že „Vídeň“ je české pomenovanie pre „Vienna“ alebo „Wien“. Hneď, ako som si to uvedomila, som sa rozosmiala nad svojou neuveriteľnou hlúposťou. Ak by som sa spýtala niekoho skôr, asi by sa ten problém vyriešil rýchlo. Avšak stalo sa to a ja som dostala lekciu. „Vídeň“ je české slovo, na ktoré nikdy nezabudnem.