ASIANSTYLE

Mohlo by sa zdať, že Japonci frázu moshi moshi hovoria často a každému. Nie je to tak. V skutočnosti „moshi moshi“ neznamená doslova „ahoj“. „Moshi“ pochádza zo slova mousu (v preklade „hovoriť“). Spojenie „moshi moshi“ sa primárne používa pre rodinných príslušníkov a priateľov. Slovo sa môže použiť aj počas rozhovoru, ak nastáva dlhšia pauza a jedna strana si nie je istá, či ten druhý (opäť len rodina alebo priatelia) je stále na linke. Pri formálnych hovoroch začnete slovíčkom „hai“ (v preklade „áno“), predstavíte svoju spoločnosť a svoje meno. Japonci „moshi moshi“ používajú aj pri stretnutiach s priateľmi. Ak sa ich kamarát myšlienkami kamsi stratí, zvykne sa mu zamávať pred očami a zvolať „moshi moshi“ v zmysle: „Hej, haló“ alebo ak sa stretnú na ulici a ten druhý je zamyslený, znova sa mu zvykne poklepať po pleci s touto frázou.

Pri netelefónnom používaní „moshi moshi“ ostaneme pri jednej zaujímavosti: Japonci sa na začiatku 20. storočia sťažovali na policajtov, ktorí zastavovali ľudí s hláškou „oi oi“, „kora kora“ či „oi kora“, čo znelo ako u nás „Hej ty!“. Preto 6. marca 1913 Komisariát hlavnej policajnej stanice vydal nariadenie, v ktorom policajtom zakazuje používať takéto nezdvorilé hlášky. Namiesto toho mali pri zastavení ľudí alebo zabránení krádeže zvolať: „Moshi moshi!“. Napriek tomu, že toto nariadenie už stratilo platnosť, v príručkách pre policajtov ho dodnes nájdete. Prečo však Japonci používajú „moshi moshi“? Prečo nepovedia „konnichiwa“ či iné formy pozdravu v japončine? Prečo telefón dostal špeciálny pozdrav? História hovorí o troch vysvetleniach:

Vysvetlenie prvé: Líšky nevedia vysloviť „moshi moshi“. Teraz ste si pravdepodobne položili otázku: „Čo s tým majú spoločné líšky?“ Japonci veria, že zázračné líšky (v Japonsku nazývané kitsune) sú silné a prefíkané stvorenia. Vedia omámiť, vytvárať ilúzie či ľudí obabrať. Takže, ak vám takáto zlomyseľná líška zavolá, znamená to, že ste v kaši. Preto sa Japonci rozhodli hovoriť „moshi moshi“. Líšky totiž nevedia vysloviť celé slovo, len jeho slabiku. Nedáva to logiku? Čítajte ďalej.



Vysvetlenie druhé: Duchovia nevedia povedať „moshi“ dvakrát. Podľa všetkého japonskí duchovia vedia povedať „moshi“ len raz. Prečo? Netuším. Logika japonských duchov. :) Legenda vznikla v ére Edo, keď Japonci náhodne stretli niekoho známeho a chceli naňho zavolať. Už však bola tma a všetko okolo vyzeralo strašidelne. Pri dvojitom zvolaní „moshi moshi“ si boli ľudia istí, že sa stretli s človekom a nie duchom.

Vysvetlenie tretie: Obdobie vynálezu telefónu. Dosť bolo legiend, pozrime sa na históriu, ktorá sa opiera o reálne fakty. Telefón sa do Japonska dostal 16. decembra 1890. Dodnes sa tento deň v Japonsku oslavuje. V tom čase si telefón mohli dovoliť len bohatí. Byť bohatý znamenalo pozerať sa na ostatných zhora, preto sa používalo už spomínané hrubé spojenie „oi oi“. Japoncom však takýto prístup liezol na nervy, a preto sa prešlo na slovo „moushiagemasu“ a jeho skrátenú formu „mousu mousu“, ktorú používali muži, a „moushi moushi“, ktorú používali ženy. Všetky tieto slová znamenajú to isté: „Budem rozprávať (hovoriť)“. Za skrátením slova stojí Shigenori Katougi, ktorý pracoval pre Ministerstvo strojárenstva. V roku 1889 odcestoval do USA, aby tam študoval telefónny systém. Počas návštevy sa ho Američania pýtali, ako Japonci odpovedajú na hovor. Nebol si istý, ako im to má vysvetliť a nechcelo sa mu do zdĺhavého vysvetľovania, a preto im odpovedal, že Japonci používajú „moshi moshi“, čo znamená „ahoj“. Odvtedy sa slovo začalo nesprávne interpretovať. Američania dali Katougimu myšlienku zjednotiť pozdrav na začiatku hovoru. Od roku 1893 sa teda používali len dva tvary. Muži používali mosu mosu, ženy zas moshi moshi. Keďže spojovateľov-mužov časom ubúdalo, ostala ženská forma slova. Muži aj ženy začali jednotne používať moshi moshi od roku 1902.

Takže už viete, ako odpovedať zákerným líškam a japonským duchom, keď ich náhodou stretnete. :)  

ZDROJ: tofugu.com
FOTO: tofugu.com