ASIANSTYLE

S osloveniami v japonskej spoločnosti sa západné krajiny stretávajú prostredníctvom japonských drám, anime, mangy či pri štúdiu japončiny, keď počúvajú rozhovor medzi dvoma a viacerými Japoncami. Kedy a pre koho sú oslovenia určené? Dozviete sa v nasledujúcom článku.

San je najpoužívanejším oslovením a môže sa používať ako pre ženy, tak pre mužov vo formálnych a v určitých neformálnych situáciách. Voľným prekladom znamená „pán, pani“ (čiže patrí k neutrálnym osloveniam). Používa sa prevažne s druhým menom, ale nie je to pravidlo. Pre cudzinca je najbezpečnejším oslovením, ak si nie je istý, ktoré má použiť. Určite ho však nepoužívajte pri oslovení seba. Považuje sa to za hrubosť a symbol vrcholnej nadradenosti. Nepoužíva sa len pre mená, ale aj pre zamestnania (napr. knihovník je honya-san). V oblasti Kansai niektorí ľudia používajú namiesto san slovíčko han.

Kun – oslovenie, pri ktorom ide o väčšiu neformálnosť. Používa sa pri oslovení mužov, zväčša niekým vyššie v spoločnosti postaveným. Príkladom môže byť učiteľ, ktorý sa rozpráva so študentom-chlapcom. Vo všeobecnosti sa používa pre mužského kamaráta, spolužiaka, mladšieho brata či mladšieho muža. V zamestnaní sú niektoré mladšie ženy na určitých pracovných pozíciách rovnako označované týmto oslovením. Určite ho nepoužívajte pri niekom, kto je v spoločnosti postavený vyššie ako Vy: to znamená pred učiteľom, staršími ľuďmi či rodičmi. Ak nie je celkom jasný vek muža, môžete použiť už spomínané oslovenie san.



Sama – oslovenie, ktoré sa používa najmä pri oslovení japonskej cisárskej rodiny alebo ako prostriedok sarkazmu či uťahovania. Neodporúča sa oslovenie používať pre seba, teda ak si nerobíte srandu sami zo seba. Navyše, ak takto oslovíte sami seba s vážnou tvárou, Japonci si o Vás budú myslieť, že ste namyslený snob. Zaujímavosťou je, že pre starších ľudí existuje aj oslovenie chama.

Chan – oslovenie úplne v kategórii „neformálne“. Primárne sa používa pre deti, ženských rodinných príslušníkov, spolužiakov, mladšiu sestru, partnerov a blízkych priateľov. Najmä pri oslovení dievčaťa alebo ženy jej dávate najavo mimoriadnu náklonnosť. Pri dospelých osobách sa používa, keď je naozaj „kawaii“, teda roztomilá. Japonci zväčša pri tomto oslovení zvyknú meno skrátiť, napr. namiesto Koichi-chan povedia Ko-chan. Určite sa oslovenie nehodí pre niekoho, kto je v spoločnosti nad Vami nadradený. Osoba, ktorú tak oslovujete musí byť podstatne mladšia ako Vy alebo ju poznáte veľmi dobre. Môžete ho používať aj pre seba. Japonské deti sa takto veľmi radi oslovujú ale aj niektorí dospelí. Zaujímavosťou je, že sa používa aj pri starých rodičoch (ojii: oiji-chan – stará mama; obaa: oba-chan – starý otec).



Sensei – oslovenie, ktoré znamená „učiteľ“. Používa sa samostatne pre učiteľov od základnej školy až po univerzitu. Ak oslovenie používate s menom, slušnosť vyžaduje len s tým druhým. Taktiež platí pre inštruktorov karate a tanca, doktorov, právnikov, jazykových lektorov, politikov či rôzne autority. Sami sa tak však nazývať nemôžu, keďže je to titul patriaci od niekoho k niekomu, kto je v odbore lepší.

Senpai – oslovenie, ktoré znamená „senior“ a adresuje sa niekomu staršiemu. Často ho môžete počuť v škole, zdravotníctve, športových kluboch alebo japonských internátoch. Môže sa použiť samotne alebo s menom. Ľudia ho občas chybne vyslovujú „sempai“, čo však nič neznamená. Zaujímavosťou je, že oslovenie patrí aj študentom, ktorí by vyštudovali skôr ako Vy, ale pritom sú mladší. Japonci majú vo veľkej úcte všetkých, ktorých oslovujú senpai. Určite ste z anime zaznamenali, že dievčatá oslovenie používajú často. Opačným oslovením je kouhai, čo znamená junior. Je to však ojedinelé oslovenie, pretože je považované za hrubé. V Japonsku veľmi nemajú radi, ak ich oslovujete len "junior". V tomto prípade sa viac používa kun alebo san.



Shi – snáď najformálnejšie oslovenie zo všetkých spomínaných. Používa sa za druhým menom, najmä pri písomnom alebo ústnom prejave, ktorý venujete niekomu úplne neznámemu. Nezáleží pri tom na pohlaví. Určite sa nepoužíva pri každodennom oslovení. Je jednoducho až príliš formálne. Treba si dávať pozor na písmo v kanji. V Japonsku môžete nájsť napríklad Osaka-shi. V tom prípade shi znamená mesto.   

Medzi menej používané oslovenia patrí tan alebo hakase. Tan sa používa najmä pre dievčatá alebo bábätká, s ktorými sa chcete doberať, ale v tej najroztomilejšej forme. Oslovenie sa používa s prvým menom. Je to ako keby ste vzali niekoho líca do rúk a hrali sa s nimi. Hakase je oslovenie pre vysoko vzdelaných ľudí. Má vyššie postavenie ako sensei. Používa sa pri ľuďoch s doktorátom alebo pri vedcoch. V minulosti sa používalo aj oslovenie dono, s ktorým sa dnes stretnete už naozaj veľmi zriedka. V preklade znamená "pán" a používa sa už len v občasných obchodných listoch. 

ZDROJ: dreaminjapanese.com