ASIANSTYLE

Vzťahy minulosti - Poďte všetci k nám

Už v skorých storočiach nášho letopočtu sa Kórejci a Japonci striedali vo svojich krajinách. Cestovanie národov, aj tak by sa tomu dalo hovoriť. Kórejci sa pomaly začleňovali medzi japonských roľníkov a naopak. Vtedajší vládcovia Jamata (vtedajší štát v dnešnom Japonsku) proti prisťahovalcom nemali žiadne námietky. Najmä preto, že Kórejci so sebou priniesli vlastnú kultúru spoločne s remeslami, ako bolo hrnčiarstvo, obuvníctvo či kováčstvo. 

Aj keď vo vedení štátu nikto nemal žiadne námietky proti prisťahovalcom, niektorí obyvatelia neboli príliš prívetiví. Prisťahovalecká trieda bola tou najnižšou a veľmi ťažko sa začleňovala medzi ostatných roľníkov a remeselníkov.

Už tento miešanecký podnet spôsobil veľký záujem Japonska o Kóreu, ktorá v tej dobe odrážala útoky mongolských chánov. Zatiaľ čo sa jamatská politika posúvala dopredu a budovala si svoje vzťahy s okolitými krajinami, Kórea odrážala neustále nové a nové útoky. Vláda Jamata zjednocovala štát len vďaka vpádom do okolitých kmeňov, ktoré nesúhlasili s vedením a nechceli sa pripojiť k štátu. Jedna vlna výbojov smerovala aj na juh a to na Kórejský polostrov.  Ako už bolo spomenuté, vláda štátu Jamato mala záujem o kórejskú inteligenciu a tamojší vyspelý národ.



Zaujímavé na celom konflikte, ktorý nastal počas 4. storočia nášho letopočtu bolo, že napriek vpádom Japonska na polostrov, sa kórejská inteligencia rozhodla presunúť práve do Japonska. Boli to vysoko vzdelaní ľudia, ktorí ovládali čínske znakové písmo a administratívu, bez ktorej sa nemohol vtedajší štát Jamato zaobísť. Taktiež priniesli nové vedomosti o medicíne. Boli tu aj znalci a vykladači konfuciánskych spisov a neskôr vykladači budhistickej náuky.

V tejto prisťahovaleckej vlne inteligencie do štátu Jamato začala tam postupne prenikať čínština, aj keď len vo veľmi malom prúde. Vysoko vzdelaní učenci sa dostali do vlády a pomáhali pri diplomatických jednaniach s Čínou.

Nenásytný vpád Hidejošiho do Kórei

Hidejoši Tojotomi patrí v japonských dejinách medzi najznámenšje historické osobnosti. Bol to veľký vojvodca a politik, ktorý sa zaslúžil o mnohé veľké veci. Okrem podmaňovania malých kniežactiev sa preslávil aj neúspešným vpádom do Kórei. 

Jeho predstava bola veľkolepá. Túžil si podmaniť susedné štáty. V jeho mysli sa mali stať vazalmi Japonska; Filipíny, Čína, Kórea a súostrovie Rjúkjú. Prvou fázou bolo ťaženie do Číny cez Kórejský polostrov.

Japonské vojská nečakali príliš veľký odpor počas vpádu na polostrov. Skutočne sa stalo, že okrem malých bojov s kórejskými vojskami nenastal žiadny veľký problém. Kde zlyhali sily cisárstva, tam sa ozval jeho ľud. Obyvatelia, pobúrení násilným a neprístojným správaním japonských vojakov, sa začali búriť. Dobrovoľnícke oddiely prebrali iniciatívu a tiahu bojov. Koncom roka vstúpili na kórejské bojiská na žiadosť kórejskej vlády aj čínské vojská dynastie Ming. 

Veľkú zásluhu na boji proti japonskému vpádu malo kórejské loďstvo. Pod velením legendárneho admirála Yi Su Sina (Ri Sun Sina) sa podarilo neschopné loďstvo vzchopiť. Boj proti japonskému vpádu sa zmenil na vlasteneckú a ľudovú vojnu. V prvých mesiacoch roku 1593 utrpeli japonské vojská príliš veľa porážok a v apríli museli ustúpiť zo Soulu. Vývoj situácie donútil Hidejošiho k jednaniu o mieri. Počas tohto jednania nariadil Hidejoši, aby vojská ustupovali. Medzitým však plánoval ďalšiu inváziu, pri čom sa zameral hlavne na loďstvo. 
V roku 1597 poslal do Kórei veľkú armádu v počte 140 000 mužov. Opäť narazil na odpor odvážneho kórejského ľudu, ktorý sa postavil na obranu svojej vlasti. Boje sa stávali dlhými a zbytočnými a keď v roku 1598 prišla správa o Hidejošiho smrti, začali sa japonské vojská sťahovať domov. Hidejošiho sen sa rozbil o statočný kórejský ľud.


 
Pokus samurajov o vpád a ich pád
 
Po páde šogunátu a formovaní japonského cisárstva nastala v období medzi rokmi 1873 – 1876 zložitá situácia. Aj keď sa veľký počet samurajov podieľal na zvrhnutí šogunátu a pomáhal pri budovaní novej politiky, nevyriešila sa otázka, kam zasadiť celé postavenie samurajov.

Krajina, ktorá povstala z rúk a krvi samurajov, tak mala na krku laso. Vďačnosť alebo nevďačnosť, ktorú vyjadrila týmto statočným mužom, bola otázkou, ktorá ich ťažila skoro štyri roky. Vláda v roku 1873 navrhla bývalým kniežatstvám a samurajom, že im vyplatí odstupné. Rozhodne to nebola malá skupina samurajov. Z celkového počtu takmer 35 miliónov obyvateľov boli takmer 2 milióny samurajov. Vláda tieto výdavky odôvodnila tým, že sa im chce odvďačiť a chce, aby mali kapitál na podnikanie. Bola tu však nízka samurajská trieda, ktorej neostávalo nič iné, než ako vždy, živoriť. Našli svoje postavenie v policajných kruhoch alebo štátnych službách. Tu sa však začali šíriť nepokoje.

Bývalý samuraj Takamori Saigó, ktorý sa dostal do politických skupín, sa v roku 1873 konečne dočkal súhlasu od cisára, aby mohol podniknúť útok na Kórejský polostrov. Zatiaľ čo väčšina politikov bola na diplomatických cestách po Európe, Takamori sa chopil šance. Akonáhle sa však vládna skupina dozvedela o tomto pokuse na ťaženie, okamžite sa stiahla zo svojich diplomatických ciest a nástojila na stiahnutí vpádu do Kórei.

V roku 1876 bol návrh zmenený na príkaz a tak neostávalo samurajom nič iné, než prijať skutočnosť a odložiť svoju zbroj. V roku 1877, rok po tom, čo vláda pozorovala tajnú skupinu v Tokiu, ktorá potajomky trénovala, vydala zákon o zakázaní nosenia mečov. Tento zákon sa stal zámienkou pre samurajov a vypukla revolúcia, ktorá bola potlačená.

Ako sa Japonsko dopracovalo do Kórei
 
Po tom, čo v roku 1890 prekonalo Japonsko hospodársku krízu, poučilo sa, že byť závislý na zahraničných trhoch, nie je tá správna voľba. Zameralo sa na Čínu a hlavne Kóreu, kde jeho hospodárska expanzia rástla zo dňa na deň. Tento rast pomáhal Japonsku v raste na trhu a hlavne pomáhal Kórei v modernizácii. V ceste k otvorenej Kórei im však stála tiencinská dohoda, ktorá zaväzovala Kóreu dodržiavať isté kroky voči Číne. Preto sa Japonsko rozhodlo, že musí eliminovať vplyv Číny na jej vazala Kóreu.

Za pomoci Veľkej Británie sa Japonsku podarilo presadiť celkovú colnú autonómiu (nezávislý dovoz a vývoz, pozn.red.). Toto stačilo, aby Japonsko vyhlásilo Číne vojnu. Horlivosť Japonci vysvetľovali svetu tým, že chcú Kórei pomôcť zbaviť sa starého plášťa a nastoliť modernizáciu.

Vzťahy medzi Čínou a Japonskom sa ešte viac vyostrili, keď v Kórei vypukla revolúcia. Keď kórejská vláda nebola schopná potlačiť toto povstanie, požiadala Čínu o pomoc. Tento akt otočil japonskú pozornosť. Čína varovala japonskú vládu, že ide len o krátkodobý vojenský akt, ktorý má zabrániť revolúcii a vyslala na územie Kórei vojakov. Japonsko učinilo ten istý krok; vpadlo na územie Kórei v nedôvere a tak začali prvé boje medzi Čínou a Japonskom o Kórejský polostrov.

Dňa 17. apríla 1895 uznala Čína nezávislosť celej Kórei, ktorá bola po dlhé roky čínskym vazalom. V mierovej zmluve, ktorú vystavilo víťazné Japonsko, musela Čína odstúpiť Japonsku ostrovy LIao-tung, Tajvan – Peskadorské ostrovy.

Japonsko sa podieľalo na modernizácii Kórei investíciami, koncesiami a budovaním podnikov a fabrík. Vybudovalo spoločnosti na kontrolu výstavby hlavnej železnice z mesta Soul do prístavu Čemulpcho.
 
Ach, to Ruské cárstvo alebo Japonsko opäť bojuje o Kóreu
 
Japonsko si chcelo postupne podrobiť úplne celý Kórejský polostrov. Problémy boli však všade naokolo. Okrem hlavných veľmocí, akými boli Francúzsko a Anglicko, robil Japonsku najväčší problém jeho sused za vysokými horami a hlbokými morami – Ruské cárstvo.

Na výber boli dve mocnosti, s ktorými Japonsko chcelo uzavrieť pakt. Veľká Británia alebo Ruské cárstvo. Čo sa prihodilo, bolo prekvapujúce. Veľká Británia začala podporovať Japonsko a uzatvorila s ním v roku 1902 pakt o neútočení. Týmto spojenectvom prišli od úvahy k reálnej myšlienke vyhlásiť vojnu Ruskému cárstvu, ktoré sa javilo ako najvážnejší súper, čo sa týkalo severovýchodnej Číny a Kórei.



Po tvrdých bojoch s ruskými vojskami na pobreží Kórei a pri hranici s Čínou, Japonci vyhrali všetky hlavné boje. Avšak výdaje na nákladné zbrojenie vysávalo japonské financie a tak sa Japonci obrátili na amerického prezidenta F. D. Roosevelta a v roku 1905 podpísali mierovú zmluvu s Ruskom. Okrem ďalších ostrovov a privilégií na ruskom území, získalo Japonsko zvláštne práva v Kórei.

Z kaluže do blata – zánik Kórejského cisárstva
 
Kórejský ľud nebol hlúpy a po vyhlásení autonómie neveril, že bude mať od všetkých a všetkého pokoj. Po tom, čo Čína opustila svojho vazala, sa Japonci doslova nabúrali všade, kde sa len dalo. Vnútili kórejskej vláde zákony a rôzne požiadavky, takže svojím spôsobom Kórea znova prišla o slobodu. Japonci chceli mať kontrolu nad ich financiami, chceli spravovať veľké podniky a mať vlastných poradcov na každom poste vo vláde.

Kórejský ľud samozrejme nebol spokojný. Celý národ si uvedomoval, čo sa začalo diať – pád a strata celého kórejského národa. Celý svet v tej dobe však stál Kórei otočený chrbtom. Dobývanie a kolonizácia boli vo svete úplne normálne a čo si Japonsko dobylo, to bolo jeho. Kórea tak stratila akékoľvek slovo v politickom dianí.

V Kórei vznikli rôzne odboje a protijaponské skupinky. Spoločne vytvorili takzvanú Armádu spravodlivosti Uibyeong (Ibjong). V roku 1905 jeden z príslušníkov odboja spáchal atentát na dôležitého japonského politika Itóa. Ani tento čin nepomohol už tak zviazanej Kórei.
Záverečným aktom celkového podrobenia Kórei bol krátky vojenský akt, na čele ktorého stál generál Masatake. Kórejský cisár musel predať celú moc japonskému cisárovi. Dňa 22. augusta 1910 zaniklo kórejské cisárstvo a stalo sa kolóniou Japonska. A tak na 35 rokov, až do porážky Japonska v 2. svetovej vojne, meno Kórea odpočívalo.

Kolónia, ktorou teraz Kórea bola, začala byť vykorisťovaná, japanizovaná a domáci roľníci boli vytláčaní japonskými prisťahovalcami. Ľudia bez práce boli tak nútení odísť do Japonska a hľadať si prácu tam. Najčastejšie sa zamestnávali v baniach a vo fabrikách, kde museli čeliť ešte aj národnostnému útlaku.


 Hlavné mestá dnes. Vpravo Soul a vľavo Tókio

Náš článok samozrejme nemá ambíciu obsiahnuť celý zložitý historický vývoj vzťahov medzi týmito dvoma krajinami, ale dúfame, že vás táto téma zaujme a inšpiruje ku hľadaniu ďalších poznatkov. Nájdete ich napríklad v literatúre od autorov E.O. Reischauer; A.M. Craig - Dějiny Japonska (2012), tiež v knihe od kolektívu Eckert, Lee, Lew - Dějiny Koreje (2009) alebo v diele Jiřího Janoša - Japonsko a Korea Dramatické sousedství (2008)

ZDROJ: DEJINY JAPONSKA, Zdeňka Vasiljevová, nakladateľstvo Svoboda v roku 1986, japan-guide.com
FOTO: lib.utexas.edu , mainlesson.com, geoblog.psu.edu