ASIANSTYLE

Dva dátumy, ktoré sa zapísali do dejín celého sveta, 6. a 9. augusta 1945. Dva úplne neškodne znejúce mená, ktoré zruinovali životy desaťtisícom ľudí v Japonsku: Little Boy a Fat Boy

Príbeh Hiroshimi

V to ráno, nič netušiaci obyvatelia Hiroshimi začínali svoj deň tak ako obvykle. Možno nie celkom obvykle, pretože každý deň očakávali bombardovanie od Amerických lietadiel. Školy boli otvorené, obchody rovnako. Celé mesto žilo v to horúce leto akoby sa nič nedialo.

Na oblohe sa objavilo nevinne vyzerajúce lietadlo menom Enola Gay.
Lietadlo sa znášalo nad mestom podivuhodne dlho a Japonský radar, ktorý ho zachytil už druhýkrát varovalo obyvateľov mesta, aby okamžite vyhľadali úkryty, ktoré boli vystavané v meste, ako ochrana proti bombardovaniu. Nikto však jedno lietadlo vznášajúce sa na oblohe nebral vážne.

„Pozrela som sa na oblohu a uvidela som krásne strieborné lietadlo. Po modrom nebi sa za ním ťahala biela, dlhá čiara. Práve v tej chvíli lietadlo niečo odhodilo.“ Spomína jedna z obetí, ktorá prežila útoku na Hiroshimu, Shigeko Sasamori. „Mysleli sme si, že je to len obyčajné hliadkové lietadlo. Bolo na oblohe tak osamotené.“

Presne o štvrť na deväť ráno bomba s nevinným menom Chlapček bola vypustená z bombardéra. Cieľom bol most v tvare T. Bomba vybuchla 589 metrov nad centrom mesta, nad nemocnicou Shima.

Minútu po odhodení bomby sa nad mestom objavila veľká ohnivá guľa. Bomba po vybuchnutí okamžite zabila 80 000 ľudí, 140 000 umrelo následkom popálenín a ďalších 100 000 malo vážne zranenia.



„Pri explózii takých rozmerov sa okamžite uvoľní veľké množstvo tepla a svetla. Teplota v epicentre vystúpi okamžite na niekoľko miliónov stupňov. Je to akoby niekto priniesol energiu zo stredu Slnka a preniesol ju do našej atmosféry. Koža vystavená takejto horúčave okamžite uhoľnatie. Osoby, ktoré as nachádzali v bezprostrednej blízkosti, proste prestali existovať. Ani si pri tom neuvedomili, že sa niečo deje.“ - Theodore Postol, Inštitúcia technológií

Po výbuchu sa mesto ocitlo v plameňoch. Nárazová vlna z atómového výbuchu zničila všetko v okolí 60 kilometrov. Hiroshima sa ocitla v ohni. Požiar sa nerozširoval, jednoducho začalo horieť celé mesto naraz. Plamene stúpali a miesili sa po celom okolí. Na oblohe sa vytvorili ohnivé tornáda a celé toto ohnivé peklo zničilo vyše 11 km2. Oheň nasledovali výbuchy plynu a horľavín, ktoré sa nachádzali v meste.


Jediný záznam výbuchu bomby v Hiroshime

„Zrazu sa ozvala obrovská rana. Za ním nasledoval záblesk bieleho svetla.“ hovorí o svojom zážitku s atómovou bombou Takeshi Tanemori.

Vtedy ešte malý chlapec sa v osudnú minútu hral so spolužiakmi na schovávačku.
„Akurát som počítal, oči som mal zakryté rukami. Videl som svoje kosti v prstoch. Akoby som sa díval na röntgenový snímok.“

Ohromné teplo, ktoré zaplavilo zlomkom sekundy mesto tavilo kovy aj sklo. Okamžitú smrť, ktorú našli ľudia po zhodení bomby odrážali takzvané atómové tiene. Hrôzostrašné pamätníky po nevinných ľuďoch.

Atómový tieň človeka

„Svetlo ohnivej gule dopadlo na zem a betón pod jeho pôsobením stmavol.“ - Theodore Postol, Inštitúcia technológie
 
Druhý pilot bombardéra B-29 Enola Gay, Robert Lewis bol vydesený. Díval sa z okna na šestnásť kilometrov vysoký hríb. „Môj Bože, čo sme to vykonali?“  

„Počula som môj hlas, ale nebola som si vôbec podobná. Nemala som tvár ani vlasy. Moja hlava bola ako čierna guľa. Nedokázala som rozoznať, kde mám nos a kde mám oči. Všetko bolo čierne.“ - Shigeko Sasamori

Prečo útok na Hiroshimu a Nagasaki?

Mesto bolo spoločne s Nagasaki vybraté kvôli vojenských základniam. Vtedajší americký prezident Trumen vybral mestá kvôli ich nedotknuteľnosti. Skrátka, mesto bolo príliš málo zbombardované. USA malo v pláne týmto útokom zastaviť vojnu. Čakali okamžitú kapituláciu Japonska. Nestalo sa tak.
 
Príbeh Nagasaki

Tri dni po prvom útoku, ďalší bombardér menom Bock’s Car niesol bombu Fat Man. Táto bomba bola obohatená o plutónium. Hlavným cieľom bolo Kokura, kde sa nachádzala zbrojnica. Po vyslaní hliadky však zistili, že Kokura bola pod vrstvou dymu a prachu. Druhým cieľom sa tak stalo mesto Nagasaki.



Terén Nagasaki bol však úplne iný ako miesto, kde sa nachádzala Hiroshima. Hory, ktoré obkľučovali mesto držali oblaky a hmlu dlho nad mestom. Kapitán Bock’s Car bol nútený zhodiť bombu na miesto dopadu pomocou radaru o 10:58 miestneho času.

Nad mestom sa objavila obrovská ohnivá guľa. Výbuch bol ničivejší než v Hiroshime ale menej rozsiahli vďaka horám, ktoré zadržali výbuch. Tento ničivý zásah bol tak obrovských rozmerov, že nebolo možné zistiť presný počet obetí. Japonské ministerstvo v tej dobe dokázalo potvrdiť 23 753 mŕtvych, 1 927 nezvestných a 23 345 zranených ľudí.

Ľudia, ktorí prežili útok na Hiroshimu najčastejšie nachádzali útočisko v Nagasaki. Prežili si rovnaké peklo a dokonca niektorí z nich ostali na žive.

Tí, čo prežili atómový výbuch začali mať neznáme symptómy. Začali zvracať, praskala im koža, vypadávali vlasy. Americkí vedci vedeli, že za to môže ožiarenie, ktoré zanechala za sebou atómová katastrofa. Nevinné obete, ktoré prežili jedno peklo sa tak dostali do víru príšernej choroby z ožiarenia. Každým dňom podstupovali terapie a stávali sa "výskumným objektom". Všetky nahromadené informácia o liečbe z ožiarenia sú teraz medzinárodne dostupné. 

Vtedajšie obete Hiroshimi a Nagasaki, ktoré boli ožiarené pomohli pri liečbe obetí Černobyľskej jadrovej katastrofy. 
 
Japonská reakcia

Napriek hororu, ktorý zažila Hiroshima, v Japonsku mnoho vládnych orgánov neverilo, že Spojené Štáty Americké by mohli mať takéto technické možnosti, aby transportovali a odhodili atómovú bombu. 

Deviateho augusta, sa všetko zmenilo.

Japonský minister zahraničia Shigenori Togo pomenoval 9. august "zlým dňom." Sumihisa Ikeda – riaditeľ cisárskej rady pre plánovanie, označil kedysi neporaziteľné armády ako "Nič viac než prázdna schránka."

„Netúžim po žiadnom ďalšom ničení našej kultúry a ani nechcem ďalšie nešťastie, a utrpenie pre ľudí na celom svete. Pri tejto príležitosti musíme niesť neznesiteľné.“  - Jeho Výsosť Hirohito

Hirohito sa rozhodol. Aj napriek všetkým námietkam, sám cisár zvolal konferenciu a popoludní dňa 15. augusta 1945 potvrdil Japonskú kapituláciu.

Vojna skončila.
 
„Pokiaľ existuje peklo, vyzerá takto.“ - Shigeko Sasamori 

 „Najväčším víťazstvom nad nepriateľom je, keď sa naučíte odpúšťať. Dúfam, že svojim deťom prenechám svet lepším ako som ho dostal ja.“ - Takeshi Tanemori.

Dnes je to už 68. rokov od pekla ktoré zažili nevinní ľudia na vlastnej koži. Stovky mŕtvych odpočívajú v spoločných hroboch v Hiroshime a Nagasaki. 6. a 9. august je výnimočným dňom pre Japonský národ. Pripomínajú si obete a rovnako si pripomínajú aké dôležité je udržiavať vo svete mier. 


ZDROJ: youtube.com, nationalgeographic.com, hiroshima-remembered.com
FOTO: 1.bp.blogspot.com,youtube.com, busanhaps.com, asianmoviepulse.com, sun.iwu.edu