ASIANSTYLE

Dynastia Ming, posledná čínska dynastia, ktorá nemala zahraničný pôvod, padla. Nespočet roľníckych povstaní nakoniec zabezpečil pád poslednej čínskej dynastie v roku 1644, na jej miesto však po krátkom čase, už v tom istom roku nastúpila tento raz už definitívne posledná dynastia Čching, ktorú založili Mandžuovia, Sibírčania žijúci v Mandžusku.

Zatiaľ sme vám priblížili pád každej jednej dynastie a jej panovníkov, ale ako skončil cisár dynastie Ming? Hlavné mesto Peking síce dlho odolávalo, no napokon sa roľníckym vzbúrencom podarilo dostať za hradby a dobyť celé hlavné mesto. Po tejto konečnej porážke sa cisár Ťuang Lie Ti nakoniec rozhodol pre samovraždu. Skôr ako by ho popravili vzbúrenci sa obesil.

Počas zmätkov ktoré nastali, sa vodca Mandžuov Li-C'-čcheng rozhodol viesť svoju armádu na juh. Po nie príliš ťažkom snažení sa mu podarilo dobyť Peking a zaviesť novú, mandžuskú dynastiu. Prvým cisárom dynastie Čching však nebol jej zakladateľ Li-C'-čcheng, ale jeho synovec Š-cu.

Symbol dynastie Čchang.

Vo väčšine južných provincií sa čínski obyvatelia stále búrili proti mandžuskej nadvláde. Kým sa vzdali aj poslední odporcovia novej dynastie, prešlo až 40 rokov. Mandžuovia žili od Číňanov oddelene a všetky sobáše medzi týmito dvomi národmi boli prísne zakázané. Čínske obyvateľstvo bolo dokonca nútené nosiť dlhé vlasy zviazané vo vrkoči, tak ako ich nosili aj Mandžuovia. 

Nedá sa povedať, že bol čínsky ľud úplne utláčaný, v štátnej správe boli okrem mandžuských úradníkov zastúpení aj tí čínski. Postupom času začali Mandžuovia príjmať čínske zvyky. Mandžuov nebolo veľa, takže pri zaobchádzaní s početným čínskym obyvateľstvom museli dbať na presne stanovené hranice, ak nechceli, aby sa ľud vzbúril. Do krajiny priniesli nový život a výkonnosť bez toho, aby vážne narušili zvyky, ktorými sa Číňania riadili.

Na začiatku dynastie Čching Čína prosperovala, ríša sa rozrastala a obchod, najmä s Európou, prekvital. Čínsky hodváb a porcelán boli na svete najcennejšie a najjemnejšie produkty a ich bavlnené výrobky boli nielen kvalitné, ale aj lacné. Keď sa v 18. storočí stalo pitie čaju v Európe populárnym, z Číny sa začali dovážať obrovské množstvá kvalitného čínskeho čaju.



Čínska ríša rýchlo počas dynastie Čchang rýchlo zbohatla a zmocnela, a tak sa jej vládcovia začali správať k zvyšnému svetu veľmi pohŕdavo. Počas panovania cisára Kchang-sia, v rokoch 1661 až 1722, boli cudzokrajní obchodníci nútení pokľaknúť, keď sa čítali cisárove príkazy. 



Okrem Číny si Mandžuovia podrobili aj krajiny ako Tibet, Annam (dnešný Vietnam), obe Barmy (dnešné Mjanmarsko), Mongolsko a Turkestan, takže sa z Číny postupne stala najväčšia ríša sveta, bojujúca s Ruskom nielen o pôdu ale aj o obchod.

V juhovýchodnej čínskej provincii medzi národnostnými menšinami, ktorým sa nepáčilo, že sa na ich územie sťahuje čoraz viac východočínskeho obyvateľstva, začali vznikať hromadné nepokoje. Obdobie dynastie Čching však aj napriek tomu prinieslo Číne mier, prosperitu a bezpečie.

Počet obyvateľov vzrástol viac ako trojnásobne, kým v roku 1650 bol počet obyvateľov približne 100 miliónov, v roku 1800 to už bolo 300 miliónov. Čínske obyvateľstvo sa začalo rozširovať aj na západ a juhozápad krajiny. Koncom 18. storočia sa však začala objavovať korupcia a tak začala dynastia pomaly upadať. 

Dynastia Čchang vládla nad krajinou až do roku 1770, no jej potomkovia sa v dejinách Číny uznávali až do začiatku 20. storočia. V roku 1911 sa Čína premenovala na Čínsku republiku a tak fungovala až do roku 1949, keď sa premenovala na Čínsku ľudovú republiku, v ktorej vládla komunistická strana na čele s Mao Ce-tungom.



ZDROJ: chinatownconnection.com, Encyklopédia histórie sveta, nationsonline.org, wikipedia.org
FOTO: Jan, Jack Zalium/flickr.com, en.wikipedia.org, commons.wikimedia.org