ASIANSTYLE

Dynastia Sung prispela množstvom nových vynálezov a taktiež zabezpečila prosperitu krajiny. Nakoniec však zanikla tak, ako všetky predchádzajúce. Vládcovia dynastie Sung síce dlho odolávali mongolským útokom, nakoniec však podľahli a počas rokov 1279 až 1368 veľkú čínsku ríšu ovládala mongolská dynastia Jüan. Až po takmer 90-tich rokoch sa konečne podarilo vyhnať mongolské vojská z územia Číny a nová dynastia Ming na viac ako 150 rokov priniesla obdobie mieru a blahobytu. 

Kublajchán bol síce cudzincom, no bol aj veľkým čínskym cisárom. Po jeho smrti v roku 1294 nad krajinou začala vládnuť dynastia Jüan, počas ktorej zažívali obyvatelia Číny hladomor. Samozrejme tak ako dokáže ľud panovníka zvrhnúť, tak ho dokáže aj dosadiť na trón. Číňania našli oporu a nového cisára v Ču Jüan-čangovi, ktorý bol pôvodom budhistickým mníchom. Jüan-čang sa stal vodcom skupiny vzbúrencov a postupom času sa mu podarilo vybudovať dobre pripravenú armádu. Počas ťažkých časov sa prejavil ako vynikajúci vojvodca. 



Po 13-ročnom ťažení sa mu konečne podarilo získať Peking a zatlačiť Mongolov späť do Mongolska. Hlavne vďaka týmto činom sa napokon stal novým čínskym cisárom, ktorý založil dynastiu Ming. Ako nový cisár prijal meno Chung-wu, čo v preklade znamená "Veľký náčelník". Hlavné sídlo novej dynastie presunul do mesta Nanking.

Aj napriek tomu, že sa mu podarilo vyhnať Mongolov, jeho vláda sa vyznačovala diktátorským režimom, ktorý trval 30 rokov. Krajinu počas troch desaťročí bránil pred opätovným vpádom mongolských vojsk, znovu nastolil poriadok. Krajina sa zase začala uberať cestou prosperity. 

Po smrti cisára Chung-wua na trón zasadol jeho vnuk Ťien-wen, ktorý bol zosadený už štyri roky od nástupu na trón. Vnuka cisára Chung-wua nakoniec zosadil jeho vlastný strýko Ču Tinom, ktorý ako nový cisár prijal meno Jung-le, onedlho v roku 1403 vyhlásil éru Jung-lu.

Vláda Jung-lua trvala od roku 1403 až do 1424 a počas tohto obdobia Čína znovu prosperovala. Cisár nechal opraviť mnoho zničených miest a kanálov. Po určitom čase dal premiestniť hlavné mesto dynastie z Nankingu do Pekingu, v meste dal vystavať mnoho veľkých palácov a chrámy Zakázaného mesta. 



Rozkvitalo umenie ale aj vzdelanosť. Obchod a priemysel sa začali rýchlo rozvíjať a Čína sa aj napriek svojím zvyklostiam začala orientovať na obchod mimo svojich hraníc. Najvyššieho eunucha Čeng Chea vyslal cisár na dlhú cestu do Indie, islamských krajín a do vzdialenej Afriky. Avšak čoskoro po Jung-luovej smrti Čína stratila záujem o obchodovanie so zvyškom sveta a zase raz sa uzavrela do seba.

Na začiatku rozširovania čínskeho trhu sa veľké množstvo čínskeho obyvateľstva usídlilo na juhovýchode Ázie. Zlepšilo sa nielen hospodárstvo ale aj chod celej krajiny a vládnej správy. Napriek problémom s pirátmi a neutíchajúcimi mongolskými nájazdmi, krajina rozkvitala prinajmenšom ďalších 100 rokov.

Od roku 1514 sa na pobrežiach začali objavovať hlavne Portugalci a iné európske národy, ktoré obchodovali predovšetkým s Kantonom. 

Koncom 16. storočia sa na cisárskom tróne vystriedalo niekoľko márnotratných a medzi obyvateľmi nepopulárnych cisárov a na hraniciach krajiny začali vznikať ozbrojené konflikty. Obchod začal postupne upadať, prekvitalo lúpežníctvo a korupcia, do krajiny prišla veľká bieda. V roku 1593 obsadilo Japonsko Kóreu a tak sa ešte viac oslabila moc Číny, ktorá toto územie prvý krát ovládla počas dynastie Chan, ktorá sa datuje od roku 220 pred naším letopočtom. 

Po celom mingskom území začalo prepukať mnoho povstaní, ktoré väčšinou začínali roľníci. Rozsiahle roľnícke a vojenské povstania nakoniec viedli k definitívnemu pádu dynastie Ming v roku 1644.

ZDROJ: kaylamingdynasty.blogspot.sk, Encyklopédia histórie sveta, itmonline.org, culture-4-travel.com, chinahistoryforum.com
FOTO: James Handlon/flickr.com