ASIANSTYLE

Dynastia Šang skončila aj s posledným cisárom Ti-sinom. Po ukončení povstania vedeného Wu-wangom, vládcom štátu Čou, prichádza nová dynastia Čou, ktorá sa datuje od zániku dynastie Šang v roku 1122 až do roku 221 pred naším letopočtom.

Dynastia Čou vládla Číne viac ako 800 rokov a počas tohto obdobia ju priviedla do zlatého veku, ktorý sa vyznačoval prevažne rozvojom miest, obchodu a rannou čínskou imperiálnou kultúrou.

Čou-ovci boli pôvodne skupinkou potulných pastierov, ktorí sa počas svojho putovania usadili v úrodnom údolí rieky Wei v západnej časti Číny. Postupom času ich sila rástla a tak sa im nakoniec podarilo zvrhnúť posledného vládcu predchádzajúcej dynastie, ktorý bol podľa zachovaných legiend a písomných prameňov nesmierne krutý a večne opitý. 

Na rozdiel od dynastie Šang, ktorej hlavné sídlo bolo situované v hlavnom meste Anyangu, panstvo Čou-ovcov nepozostávalo len s jedného veľkého kráľovstva, ale z viacerých väčších lén (léno je dar, poväčšinou pôda, ktorú dá panovník svojmu vazalovi, ktorý mu skladá sľub vernosti a po zvyšok života mu slúži a podporuje ho, pozn. red.).



V porovnaní s otrokárskou spoločnosťou dynastie Šang sa dá taktiež povedať, že nová dynastia bola omnoho pokrokovejšia. Spoločnosť sa delila na bohatú šľachtu, obyčajných ľudí no aj napriek pokroku tu stále zostávala aj skupina otrokov. K týmto hlavným spoločenským triedam sa pridala ešte jedna, ktorú nazývali trieda kupcov.

Počas dynastie Čou boli aj chudobné vrstvy z izolovanej čínskej dediny sebestačné.

Podľa všetkého, obe dynastie sa od seba diametrálne odlišovali. Bronz bol počas dynastie Šang najdôležitejším kovom, no počas dynastie Čou ho plne nahradilo železo, ktoré sa taktiež používalo na zbrane, nádoby alebo rôzne predmety bežnej potreby poprípade nástroje, akými boli pluhy, ktoré boli kedysi drevené. Železné pluhy uľahčili obrábanie pôdy a nové zbrane poskytli vojakom väčšiu ochranu, keďže boli pevnejšie.

<- Železné bojové sekery vyrobené okolo roku 500 pred n.l., začiatkom "obdobia bojujúcich štátov".
 
Po niekoľkých storočiach začala kráľovská moc a autorita upadať a tak nastalo nové nestabilné obdobie, ktoré sa začalo nazývať "Od jari do jesene". Oficiálnu moc mal síce stále panovník, ale aj ten musel robiť presne to, čo mu prikázalo najsilnejšie knieža tých čias. Po tomto nestabilnom období nastalo ďalšie. Nové obdobie taktiež neprinieslo nič dobré, nazývalo sa "Obdobie bojujúcich štátov". Počas tohto obdobia dominovali prevažne vojenskí velitelia, ktorých podporovali nielen samotní vojaci ale aj ľud. 

Aj napriek tomu toto obdobie plné bojov väčšina filozofov považuje za zlatý vek myslenia. Počas tohto ťažkého obdobia sa začalo formovať ranné klasické čínske myslenie. Obdobie bojov môžeme nazvať aj obdobím mudrcov a filozofov, akými boli Konfucius alebo Lao-c'. Presne v tomto období sa zrodila myšlienka centralizovaného čínskeho imperiálneho štátu.

Maľba z 18. storočia. Nachádzajú sa na nej Konfucius, Lao c' a Budha ako dieťa. Aj napriek tomu, že žili v približne rovnakom čase, ale s Budhom sa zrejme nikdy nestretli. 

Konfucius žil v rokoch 551 - 479 pred naším letopočtom. Bol to veľmi múdry a vážený učiteľ a mysliteľ. Jeho myšlienky Čínu nesmierne ovplyvnili a celá jeho filozofovia a učenie hovorili o zdvorilosti, vernosti cisárovi a nesebeckosti, čo sa snažil naučiť aj samotných ľudí, ktorý ho počúvali a uznávali vďaka jeho múdrosti.



Dynastia zanikla v roku 221 pred naším letopočtom, keď knieža Čeng prestal dobývať čínske štáty a vyhlásil, že preberá mandát nebies, vyhlásil sa za cisára a začal vládnuť pod novým menom Čchin Š’-chuang-ti. Toto obdobie sa nazýva dynastia Čchin.

ZDROJ: wikipedia.org, encyklopédia histórie sveta, history.cultural-china.com
FOTO: gamepark.cz, encyklopédia histórie sveta, blog.daum.net