ASIANSTYLE

Tokio je známe svojou rozvinutou a na pochopenie pomerne jednoduchou infraštruktúrou. Metrom, ktoré na prvý pohľad vyzerá komplikovane (ale v skutočnosti to také komplikované naozaj nie je) sa dostanete všade. Prečo však nevyužiť možnosť prejsť sa a obdivovať krásy japonskej metropoly zblízka?
 
Už pri mojej prvej návšteve Tokia som si všimla neuveriteľnú diverzitu. Pozriete sa naľavo a vidíte maličký chrám, pri ktorom sa Japonci bežne zastavia a pomodlia. Následne sa otočíte doprava a vidíte obrovský moderný mrakodrap. Dve úplne odlišné veci, ktoré však v Tokiu splynuli do jednoduchej harmónie.



V tomto meste si každý príde na svoje. Nadšencom do módy určite nebude cudzia štvrť Omotesando alebo Šibuja, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti, čiže dostať sa peši z jedného miesta na druhé naozaj nie je nič zložité. Tak isto nesmieme opomenúť Haradžuku, ktoré je známe obchodmi s výstrednou módou, ktorej sa dnešní mladí Japonci a Japonky nestránia. Je bežné, že v tokijských uliciach možno vidieť rôzne módne výstrelky, avšak nikto sa tam nad tým nepozastavuje, čo necháva Japoncom voľnú ruku vo vytváraní rôznych kreatívnych outfitov. 



Samozrejme, Tokio má aj svoju „pokojnú“ tvár. V meste, ktoré nikdy nespí, môžeme nájsť oblasti, v ktorých sa dá po náročnom dni dobre oddýchnuť. Medzi takéto miesta patrí najmä Yoyogi koen, do ktorého máte neobmedzený prístup po celý deň, alebo Shinjuku gyoen, ktorý býva v pondelok zavretý a jeho návštevné hodiny sú takisto ohraničené. Vstupné do Shinjuku gyoen sa pohybuje vo výške okolo 200 yenov (cca 1,50 eur). Ako ďalšie miesto by som rada uviedla park Hamachō, ktorý je síce maličký a nenápadný, no nachádza sa v tesnej blízkosti rieky Sumida a poskytuje pekný výhľad na mestskú scenériu. 



Opakom „pokojného“ Tokia je jeho nočná tvár. Určite všetci viete, že posledné metro v metropole Japonska jazdí (v závislosti od linky) medzi jedenástou a dvanástou hodinou večer. To však nebráni Japoncom v tom, aby si naplno užili nočný život. Pri mojej prvej návšteve Tokia som už mala aké-také poznatky, ako tento nočný život funguje. Úprimne ma ale prekvapil fakt, že Japonci takto dokážu fungovať. Poviem to takto – typický japonský sararíman si po práci zájde do izakaje, kde si posedí so svojimi kolegami, prípadne sa neskôr presunie na karaoke. Ako náhle odbije piata hodina ráno, sararíman nasadne na prvé metro a pokračuje vo svojom každodennom živote. Či už ide na otočku domov alebo smeruje hneď do práce, to mi je záhadou dodnes.

Medzi známe podniky, kam sa chodia mladí zabávať, patrí napríklad WOMB, clubasia alebo známy klub ageHa v Šinkibe. 



Dozaista popri našich potulkách Tokiom nesmieme opomenúť jedlo. V Tokiu možno nájsť kuchyne z celého sveta – taliansku, čínsku, indickú, mexickú, ba dokonca aj českú (malá reštaurácia Dášenka v Šindžuku). Samozrejme, na každom kroku nájdeme predajne známeho fastfoodu McDonald’s, a to dokonca aj v odľahlejších mestských štvrtiach. Netreba však zabudnúť na tradičnú japonskú kuchyňu. Japonské jedlo si možno vychutnať v malých izakajach, bistrách, tradičných rodinných reštauráciách alebo luxusnejších reštauráciách, ktoré určite stoja za návštevu, aj napriek niekedy celkom vysokým cenám. Mojím osobne najobľúbenejším miestom bolo menšie bistro nachádzajúce sa v časti Ueno. Funguje to tam pomerne jednoducho – do automatu, stojaceho pred reštauráciou, vhodíte peniaze, a následne si vyberiete, na čo máte chuť. Automat vám vytlačí malý papierik, ktorý vnútri podáte kuchárovi, a ten už sa postará o všetko ostatné. Hneď ako bude vaše jedlo hotové, kuchár zakričí číslo vašej objednávky a vy sa s chuťou môžete pustiť do svojho jedla. Jednoduché a rýchle. 



O atrakciách a iných zaujímavých miestach viac v nasledujúcom článku.
 
FOTO: Saii