ASIANSTYLE

Dátum a ani rok narodenia Oi (Eijo) nepoznáme, no podľa niektorých zdrojov sa narodila, keď mal Katusishika Hokusai 37 rokov, teda okolo roku 1800. Pre Hokusaia to bolo už druhé manželstvo a Oi mala minimálne dve nevlastné sestry a jedného nevlastného brata. Jej matka Kotome mala ešte jedného syna a zrejme aj ďalšiu dcéru, no zomrela relatívne mladá. Netradičné meno Oi mohlo vzniknúť z prezývky, ktorú jej dal otec počas detstva – zvolanie „oi“ bolo neformálne (niečo na spôsob „hej ty“) a je možné, že vďaka svojej živej povahe ju takto často privolával na ulici. Hokusaiove dcéry vypomáhali otcovi v ateliéri až do svojho vydaja a podobne to bolo aj v prípade Oi. Jej manželstvo ale nebolo šťastné a podľa jednej z dochovaných historiek mal byť jej rozvod spôsobený najmä kritikou voči manželovmu umeniu. Zväzok vydržal iba zopár rokov a po rozchode sa nasťahovala späť k otcovi, kde pôsobila až do jeho smrti. Ako jediná zo svojich súrodencov úspešne nasledovala cestu svojho slávneho otca, dlhodobo mu asistovala v ateliéri a neskôr tvorila aj pod svojím menom. Majster si jej umenie vážil a dokonca mal o jej portrétoch mladých krások povedať, že sú lepšie ako tie jeho. Po otcovej smrti cestovala po krajine a maľovala na zákazky, dokonca vyrábala aj tradičné bábiky, ale dodnes nevieme, kde je pochovaná.



Ako napovedá jej životný príbeh, nebola to obyčajná žena, podriadená vtedajšej vžitej predstave o postavení žien v spoločnosti. S otcom si podľa všetkého boli nielen blízki z umeleckého hľadiska, ale aj svojím prístupom ku konvenciám. Žili v relatívnej chudobe a celé dni sa zaoberali svojou tvorbou. Keďže nemali služobníctvo a Oi sa nevenovala takým bežným činnostiam, ako je varenie či upratovanie, kupovali si hotové jedlá a kvôli neporiadku sa často sa sťahovali. Podľa svedectva jedného z bývalých žiakov Hokusaia bola Oi excentrická podobne ako jej otec, no zároveň veľkorysá a zhovievavá. Keďže vypomáhala v „ateliéri“ svojho otca, zachovalo sa nám iba zopár diel, ktoré s určitosťou vytvorila výlučne Oi. Jej obľúbený motív boli portréty vtedajších krások (bijin-ga), ale zrejme tvorila aj kaligrafické diela, keďže bola známa svojím pekným „rukopisom“. Jej zobrazenie nočných scén s jemným svetlom je pozoruhodné a majstrovsky namaľované, zaujímavé sú taktiež aj detaily, s akými zobrazovala vzory kimona, či šperky a ozdoby vlasov. Jej ruka je zrejme prítomná vo viacerých dielach slávneho Hokusaia, keďže bolo pre ňu samozrejmosťou pomáhať s tvorbou bez nutnosti podpísať sa pod dielo.



Jej život a dielo boli inšpiráciou pre filmy, ako životopisný dokument Kurara: Oslňujúci život Hokusaiovej dcéry alebo animovaný film Slečna Hokusai. Jediná známa podoba Oi je z obdobia, keď už mala cez 40 rokov. Na ňom s dlhou fajkou so záujmom pozoruje svojho otca pri práci v ich spoločnom ateliéri. Táto scéna bola namaľovaná jedným z Hokusaiových žiakov pri návšteve starého majstra a vystihuje túto výnimočnú umelkyňu. Excentrický, nestály, plný umenia a krásy – aj taký bol život Katoushiky Oi.